Pred nedávnom som bol plný lásky, ktorá vyprchala. Stratil som človeka, pre ktorého bola určená. A tak som blúdil s tou láskou sám po svete. Až nakoniec ju to tiež omrzelo a išla svojou cestou robiť radosť druhým. Od vtedy neblúdim. Pretože, človek ktorý blúdi niečo hľadá. Niečo čo stratil a nepozná k tomu cestu. Ja už som prestal hľadať. Len tak potichu plávam životom. Nie, nerezignoval som naň. Len som sa rozhodol na určitý čas vydýchnuť. Dať priestor aj sám sebe a rozvinúť tzv. „duchovno“.
A možno som sa len rozhodol dospieť...
/pokus č.4 – pozn. autora/
Snehová vločka nikdy nepadne na nesprávne miesto. A tak verím, že aj moje rozhodnutia budú vždy tie správne.
Komentáre
tak sa drz
:-) Myslím,